V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobné obdobie nemožno predlžovať. U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru, napr. pri dohodnutej určitej dobe 4 mesiace môže byť skúšobná doba maximálne 2 mesiace. Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej lehoty neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobné obdobie sa predlžuje o jeden deň. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Ak sa PP opätovne predlžuje na dobu určitú, tak skúšobnú dobu už nie je možné znova dohodnúť. To isté platí aj v prípade, ak je pracovný pomeru u toho istého zamestnávateľa opätovne dohodnutý s prestávkou kratšou ako pol roka.
Práva a povinnosti zamestnanca
Zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe kedykoľvek bez uvedenia dôvodu.
Počas skúšobnej doby zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku, ak odpracoval príslušný počet dní (§ 100 a nasl.) a môže ju čerpať po dohode so zamestnávateľom.
Rozhodnutie o skončení PP v skúšobnej dobe by mal zamestnanec doručiť zamestnávateľovi písomne aspoň tri dni pred odchodom z práce. V praxi a po dohode so zamestnávateľom je možné oznámiť ukončenie PP v skúšobnej dobe aj v kratšej lehote ako je odporúčané.
Počas skúšobnej doby je totiž veľmi dôležité presvedčiť zamestnávateľa o svojej zodpovednosti a schopnosti vykonávať prácu svedomito a podľa nariadení zamestnávateľa.
Skúšobná doba – práva a povinnosti zamestnávateľa
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru, napr. pri dohodnutej určitej dobe 4 mesiace môže byť skúšobná doba maximálne 2 mesiace. Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Ak sa PP opätovne predlžuje na dobu určitú, tak skúšobnú dobu už nie je možné znova dohodnúť. To isté platí aj v prípade, ak je pracovný pomeru u toho istého zamestnávateľa opätovne dohodnutý s prestávkou kratšou ako pol roka.
Zamestnávateľ má právo ukončiť pracovný pomer kedykoľvek a bez toho, aby uviedol dôvod. Výnimkou sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy. V týchto prípadoch môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe iba vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom a materstvom. Tento dôvod musí náležite písomne odôvodniť, inak by bolo skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neplatné.
Zamestnávateľ má pri uzatváraní pracovnej zmluvy právo podmieniť vznik pracovného pomeru dojednaním skúšobnej doby, prípadne neuzavrieť pracovný pomer, ak zamestnanec so skúšobnou dobou nesúhlasí.
Povinnosťou zamestnávateľa je dohodnúť dobu so zamestnancom iba písomne v pracovnej zmluve. Skúšobnú dobu nesmie zamestnávateľ predlžovať. Výnimkou sú však prekážky v práci, ktoré vznikli na strane zamestnanca. Vtedy sa skúšobná lehota automaticky predlžuje o čas, počas ktorého zamestnanec pracovať nemohol.
Zamestnávateľ nesmie dohodnúť skúšobnú dobu so zamestnancom, ktorý pracuje na dohodu.
