AL – umelá inteligencia

1. Japan – 106.48
2. Taiwan – 106.47
3. Singapore – 105.89
4. Hong Kong – 105.37
5. China – 104.1
6. South Korea – 102.35
7. Belarus – 101.6
8. Finland – 101.2
9. Liechtenstein – 101.07
10. Germany – 100.74

Stredná Európa

• Maďarsko 99.24
• Rakúsko 98.35
• Poľsko 96.35
• Slovensko 96.32
• Česko 94.92

Základná formulácia Umelej inteligencie

Umelá inteligencia je schopnosť zariadenia prejaviť schopnosti podobné človeku, ako sú uvažovanie, učenie, plánovanie a tvorivosť.
Technické systémy vedia vďaka umelej inteligencii rozlišovať prostredie, v ktorom sa nachádzajú a riešiť to, čo rozpoznajú ako problém, pričom konajú v záujme dosiahnuť špecifický cieľ. Počítač dostáva údaje pripravené alebo zhromaždené prostredníctvom jeho senzorov (napr. kamery), spracováva ich a reaguje.
Systémy umelej inteligencie sú schopné pracovať autonómne a adaptovať do istej miery svoje správanie na základe analýzy predchádzajúcich krokov.

“We’re still very far from programs with commonsense-AI that can answer comprehension questions with the skill of a child of 8,“ Sloan said. The researchers hope the study will help developers hone future AI systems.”

2013

Porovnanie AI a IQ človeka

• Umelá inteligencia dosahuje IQ 4 ročného dieťaťa (2013)
• Priemerné IQ človeka na zemi je 100
• Bing AI a GPT4 má IQ takmer 114 bodov a je múdrejšia ako priemerný človek (2023)

Rozvojom AI sa očakáva, že až dve tretiny pracovných miest v USA budú vystavené v určitom bode automatizácii. Celosvetovo sa bavíme až 300 miliónoch pracovných miest. Všeobecne povedané, pracovné pozície ktoré sa vykonávajú vonku a zahŕňajú manuálnu prácu budú podľa reportu Goldman Sachs v bezpečí „Produktivitu kreatívnych zamestnancov, niekoho, ako sú profesionáli v oblasti produktového marketingu, možno zmysluplne rozšíriť pomocou AI. Každodenné operácie okolo písania, sumarizácie, výskumu, vzdelávania, analytiky a učenia tam všade vie zlepšiť a zrýchliť procesy používanie AI“.

Regulácia Umelej Inteligencie

• Taliansko zakazuje na svojom území ChatGPT.
• Český spravodasjký server Seznam správy predstavil 30 bodový kódex používania nástrojov umelej inteligencie (AI). Kľúčovým pravidlom je, že za výstupy média bude vždy zodpovedný človek. „Žiadna zodpovednosť nemôže byť z princípu prenesená na AI,“ píše sa v kódexe, ktorý je v našom regióne prvým svojho druhu.
• Podľa Ivana Štefanca, europoslanca, prezidenta SME Europe a experta na digitálnu ekonomiku a inovácie je regulácia umelej inteligencie zmena, ale aj príležitosť. „Rád by som všetky zmeny v tejto oblasti bral ako príležitosť na ich lepšie využívanie. Medzi európskymi politickými stranami je súlad v tejto oblasti, ale vždy v konečnom dôsledku o produkte používajúcom AI musí rozhodnúť človek.“ Uviedol tiež, že európsky parlament vyvinul iniciatívu pre malé a stredné podniky, ktorá by mala sledovať legislatívu práve pre tieto firmy.
• Ako by sa mala regulovať umelá inteligencia, aby bol inovačný potenciál firiem zachovaný? „Chceme, aby bola diskusia medzi všetkými hráčmi na trhu – aby bola regulácia prijateľná pre všetky zainteresované strany,“ zdôraznil Malte Firlus z Amazonu. „Tak, aby sme inovácie nezastavili, aby bol návrh zákona rozumný a neovplyvnil negatívne vývoj trhu v oblasti umelej inteligencie.“ Podľa Ondřeja Vykoukala sa biznis nevie regulovať sám a preto treba nájsť jasné pravidlá a regulačný rámec aj s výhľadom do budúcnosti.

Hrozby Umelej Inteligencie

Vývojári umelej inteligencie (Al) podľa Víta Janiša z brnenskej Mendelovej univerzity nie sú schopní odhadnúť dôsledky, ktoré ich výtvor pre ľudstvo predstavuje. Janiš je jedným z vedcov, ktorí vo vyhlásení volajú po najmenej polročnom pozastavení vývoja nových modelov s ohľadom na „hlboké riziká pre spoločnosť a ľudstvo“. Janiš sa umelou inteligenciou zaoberá asi 20 rokov.

Fáza singularity ako zlomový bod

Uviedol, že čím viac toho vie, tým väčšie má obavy z toho, čo nastane, akonáhle umelá inteligencia dosiahne takzvanú fázu singularity. Ide o bod zlomu, kedy začne nekontrolovateľný a nevratný technologický rast a ľudská spoločnosť sa začne nenávratne meniť pôsobením technológie. Podľa Janiša neexistuje žiadny racionálny dôvod, prečo by tento míľnik nemal byť dosiahnutý. Otázkou podľa neho nie je či, ale kedy.

„Vytvoríme si akéhosi boha. Predstava, že tohto boha dokážeme kontajnerizovať a udržať v bezpečí sandboxu, je v najlepšom prípade naivná, rovnako ako predstava, že nám tento boh potom bude slúžiť. On. Nám,“ uviedol Janiš.

Uviedol, že sme ako pôvodní obyvatelia Nového sveta, ktorí prvýkrát uvideli lode s Európanmi. „Pozerali sa na nich so zaujatím a zvedavosťou, ale ťažko im dochádzalo, čo pre nich táto exotická návšteva v dlhodobom horizonte bude znamenať. My oproti nim máme niekoľko storočí náskok, poznáme históriu a mali by sme byť schopní sa z nej poučiť,“ uviedol Janiš .( spomína konlonizaciu )

Uviedol, že výzvu podpísal, hoci je podľa neho trošku naivný a z dlhodobého hľadiska nič nerieši. Vyhlásenie podpísali stovky akademikov, expertov a podnikateľov zapojených do vývoja umelej inteligencie vrátane miliardára Elona Muska. Navrhujú, aby vývojári túto pauzu využili na spoločnú prácu na bezpečnostných pravidlách a tiež na vystupňovanie spolupráce so zákonodarcami na silnej regulácii odvetvia.

Aké pozície sú najviac ohrozené?

Aké pozície budú najmenej dotknuté?