Pracovný čas (čas v práci) je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s jeho pracovnou zmluvou. Musí byť vždy defi novaný v pracovnej zmluve. Základné delenie je: rovnomerná práca 5 dní do týždňa alebo na zmeny. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca, vrátane nadčasov, nesmie prekročiť 48 hodín.
Dvojzmenná prevádza – čas v práci je 38 hodín a 45 minút týždenne. V tomto prípade zamestnanec vykonáva svoju prácu striedavo v oboch zmenách.
Trojzmenná a nepretržitá prevádzka – čas v práci je 37 hodín a 30 minút týždenne. V tomto prípade zamestnanec vykonáva svoju prácu striedavo vo všetkých zmenách.
Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 6 hodín, zamestnanec má nárok na 30 minútovú prestávku, ktorá sa mu nezapočítava do pracovného času.
Zamestnanec pracuje rovnomerne 5 dní v týždni 40 hodín.
Ak zamestnanec pracuje sústavne dlhšie ako 6 hodín, má nárok na 30 minútovú prestávku, ktorá sa mu nezapočítava do času. V prípade neplnoletých zamestnancov do 16 rokov, maximálny týždenný prac. čas je 30 hodín týždenne. Neplnoletý nad 16 rokov môže pracovať maximálne 37 hodín a 30 minút. Ak neplnoletý zamestnanec pracuje sústavne dlhšie ako 4 a pól hodiny, má nárok na 30 minútovú prestávku, ktorá sa mu nezapočítava do celkového času stráveného v práci.
Zmluva (part-time) vzniká na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca a musí byť definovaný v pracovnej zmluve. Podľa zákonníka práce, je zamestnávateľ povinný vyhovieť zamestnancovej žiadosti o skrátený čas v práci. Po dohode so zamestnancom možno taktiež zmeniť skrátený čas na regulárny.
Je spôsob usporiadania času stráveného v práci. Môže byť zavedený kolektívne alebo jednotlivo. V tomto prípade je presne zadefinovaný základný core time. V tomto čase musí byť zamestnanec na pracovisku/ zastihnuteľný/ musí vykonávať svoju prácu. Zvyšné hodiny si zamestnanec môže odpracovať podľa svojho uváženia v širšom časovom rozmedzí. V súčasnosti je práve pružná forma manažovania si času veľmi obľúbeným benefitom.